Až raz budem ...

Kto by nepoznal piesne „Až raz budem učiteľkou“ a „Keby som bola princezna Arabela“ od Darinky Rolincovej. Keď som bola malá, počúvala som ju. Juj a koľkokrát som si povedala, že súhlasím.... :D :D :D

A tak som si dnes povedala, že si niečo napíšem.

Často som si predstavovala, ako budem baletkou. Veľa som tancovala a s kamarátkou sme si  všeličo vymýšľali. Kadekoho napodobňovali. A tak som si prešla cez balet, nacvičovanie spartakiády, slaďákov a moderného tanca až po ....  dnešné pekné spomienky na tanec.

Rada som kreslila, maľovala. Boli to pokreslené papiere, zošity, škôlky na chodníkoch, odkazy na stenách a školských laviciach :D

Milovala som kvety a milujem ich dodnes. Mojim obľúbeným kvetom je kráľovná kvetov – ako inak, ruža.  Moja ale: biela ruža. Viažu sa mi ku nej krásne spomienky. A tú jej jemnú vôňu si pamätám dodnes. Dodnes si zasnívam, aké je krásne viazať kytice z kvetov. A najkrajšie, najvoňavejšie sú z tých poľných.

Hrávala som sa aj na lekárku a sestričku a teda poviem vám.... tá bábika bola večne plná vody. Celý proces od odberov až po povinne naordinované injekcie, lieky a zábaly statočne vydržala.

Byť speváčkou je krásne. A spievať vie naozaj každý. Čo na tom, že niekto povie:  „už je to fakt dlho“ a občas ide prasknúť aj zrkadlo v kúpeľni. :D Hlavne, že spievam.

Pri konci základnej školy som mala jasno: budem kvetinárkou! Slzička veru vyhrkla, keď mi zistili alergiu na pele a trávy. A ani známky, aby som bola pani učiteľkou sa mi akosi nenazbierali... Zdravotnú školu som aj napriek ujovi - lekárovi a mame a krstnej - zavrhla. To by som prosto nedala.... A tak som si povedala: Prečo nebyť sekretárkou. Veď rada píšem. Ale nie je všetko také jednoduché, ako sa zdá. Ako som už spomínala, obor, na ktorý som chcela ísť ja, sa nakoniec neotváral. Ale nevadí. Naučila som sa všeličo iné. A tak to malo byť. Najviac mi k srdcu prirástol predmet zvaný Rodinná výchova a výživa. A to je to, čo milujem. Dnes sa venujem potravinám. Jedlám, ozdobám, tortám, koláčom .... proste takým tým sladkým, občas aj slaným hriechom.

A som predsa všetkým, čím som chcela byť!!!

Som tanečnicou – tancujem si v kuchyni. Veď robím, čo ma baví :D

Som maliarkou a sochárkou – maľujem si, kreslím jedlými farbami a modelujem z cukrovej hmoty

Som kvetinárkou – modelujem sladké kvety a viažem z nich kytičky

Som lekárkou aj zdravotnou sestrou – a to od kardiologičky, chirurgičky, cez stomatologičku až po ortopéda - už viem, ako vyzerá ( aj moje ) kolienko. Recept vypíšem, aj blister s liekmi zabezpečím

Som aj speváčkou – spievam si, nielen keď si tancujem. Spievam si, keď  mi je skvele! :D

Obdivujem tanečníkov, že vydržia ( nielen ) tie hodiny tréningov. Obdivujem maliarov, kresličov, sochárov – že dokážu ( nielen ) svojimi rukami vyjadriť všetku tú krásu. Obdivujem kvetinárov, že dokážu vyčariť krásne kvetinové kytice, ozdoby, čarokrásne záhrady. Obdivujem zdravotníkov – že robia to, čo robia – to skutočne nedokáže každý. Obdivujem spevákov ( hudobníkov ) že dokážu potešiť peknou piesňou a potešiť aj vtedy, keď útechu potrebujú aj oni sami.

Každý by mal robiť to, čo ho napĺňa a baví.

Jedna pani učiteľka sa ma pred pár rokmi ( a nie je to tak dávno ) spýtala, prečo si neurobím pedagogiku. Baví ma práca s deťmi, ale na toto povolanie predsa len ja nie som tá pravá... Nie som teda ani pani učiteľkou, a ani som sa nestala baletkou.

A keby som bola princezna Arabela ...  bola by som tým, čím som dnes! Môžem byť predsa ( aj bez čarovného prsteňa ) kýmkoľvek!