Vianoce sú keď... 

Tá iskierka v oku, keď otváram dvere do babkinej chodby a v nej - medovníkový domček. Taký zasnežený cukrovou polevou, s červeným staniolom v oknách a na dverách. Hneď je všetkým jasné, že v tom domčeku býva babička. Je v ňom teplo, voňavo. Pred domčekom lavička... .

Ach tie krásne, voňavé a sladké spomienky na detské Vianoce.

Jednoznačne mám šťastie, že som ( nielen ) vďaka babke zažívala tie najkrajšie Vianoce. Tešila som sa, keď piekavala medovníkový domček nielen do svojej chodby. Zbožňovala som ako sladko rozvoniava všade aj vanilka a voňavé korenie. Každý rok bola výroba domácej kolekcie taká malá alchýmia. To nalievanie do rôznych mustričiek od výmyslu sveta, tá nedočkavosť keď sme čakali že sa predsa len z tej mustričky zle vyklopí a my ju môžeme zjesť. To balenie do farebného staniolu čo sa muselo jemnučko.... . Mne vždy musela babka urobiť žabku. Zelenú. Veď žabky bývajú predsa zelené. Žabka je moja obľúbená dodnes a to už od momentu, kedy som ju mala na skrinke v materskej skôlke. Výroba domácich saloniek bola tiež zábava. To balenie kockového cukru alebo cukríkov do salonkového papiera a zastrihávanie koncov nech sú pekné, strapaté.

Keď bolo Salko uvarené na Vianoce - bol to jasný dôkaz toho, že bez domáceho salkovo - rumového likéru to proste nejde. Ten sme mohli vtedy aj my - deti. Vždy nám dala na dno štamperlíka. Sem - tam tak omylom naliala viac :)

Tá vôňa domáceho zemiakového chlebíka.... Býval úžasne jemný v striedke a mal chrumkavú kôrku. Aj vôňa babkinej kapustice a tá chuť - boli dokonalé! No predsa od babky!

Poznáte tú vetu: " Ak vydržíš celý deň nepapať, uvidiíš zlaté prasiatko " Hm, ja som ho nikdy nevidela.... Asi ma fakt videlo že neviem odolať a proste koštujem. :D

Po večeri bývalo zvykom, že ma babka vedela poslať vysypať zbytky von s vetou : " A dobre počúvaj! Lebo z ktorej strany zašteká pes, tam sa vydáš". Uff... to bolo teda. Veď na mna tie psíky štekali zo všetkých strán.... :D :D :D

Keď som sa vrátila do izby ku stromčeku, pod stromčekom bol veľký prútený kôš a v ňom : aj moje darčeky! A predsa ten Ježiško na mňa nezabudol !

Dodnes mám zaužívané, že bez domácej kolekcie, domáceho salkovo-rumového likéru a domáceho chlebíka ( o ktorý sa delím a vždy upečiem aj pre susedov ) nemôžu byť Vianoce. A pri štedrom stole sedí moja rodina.